Jedno pekné slnečné popoludnie (každé popoludnie je tu slnečné) som sa vybral na nákup do nášho obľúbeného supermarketu. Pomerne malý obchodík, ale nájdem tam všetko. Ako zvyčajne, žiadne parkovisko, iba autá zaparkované všade naokolo. Tak som nechal auto v druhom rade vedľa obrubníka a vybral som sa nakupovať. Zhruba po pol hodinke som sa vrátil späť, s pomocou pracovníka supermarketu naložil nákup do kufra, a hurá domov. V tom mi spomínaný pracovník supermarketu ukazoval prstom na koleso... a tam papuča! Na Slovensku si aspoň na okne nájdem výstražnú nálepku s popisom ako postupovať. Tu ak by som nebol upozornený, že mám papuču, tak by som asi vrelo zaradil jednotku a pohol sa dopredu.
A tak som sa s mojou 20 slovnou arabštinou snažil opýtať čo mám robiť. Vyrozumel som, že páni policajti sa vrátia. „Kedy asi?", znela moja otázka. Tak o pol hodinku, hodinku alebo aj neskôr. Hneď som si v hlave prerátal, čo znamená egyptská hodinka a normálne ma to vystrašilo! Premýšľal som: „Keď minúta je tak 5-10 minút, koľko asi bude jedna hodina?"
Oslovil som mladíka stojaceho pri obchode a požiadal som ho o pomoc. Našťastie hovoril troška po anglicky. Povedal mi, že policajná stanica je asi kilometer od obchodu a že tam mám ísť, ak chcem urýchliť proces. Poprosil som ho, či by tam mohol ísť so mnou a ukázať mi kde to je. Mladík zašiel do uličky, vytiahol motorku, pozrel sa na mňa a prstom ukázal na sedadlo na motorke. „Naskoč", povedal. Preleteli mi hlavou všetky možné obrázky motoriek a dopravných situácii v Káhire - žiadne prilby, 2-5 ľudí na motorke a slalomový štýl jazdy (viď článok Káhirské dobrodružstvo: Doprava). Poprosil som ho, či tam nemôže ísť sám a poslať ich na miesto, kde bolo auto. On trval na tom, aby som išiel s ním, že vraj tam musím ísť osobne. A tak som nasadol! Bez prilby a s flip-flopami na nohách som sa pevne držal konštrukcie staršej motorky. Nakoniec sa ukázalo, že policajná stanica bola niekde úplne inde ako mi povedal. Malá búdka a vnútri muchami obletovaný policajt v bielej uniforme. Egyptský mladík, ktorý si hovoril Ahmed Bob objasnil situáciu pánovi policajtovi, ktorý následne nato zahlásil niečo do vysielačky a my sme mohli ísť naspäť k autu. Minimálne 3-krát som prosil Boha, aby sa naša jazda na motorke skončila bez zlomenín. Vypočul ma! :) Prišli sme naspäť a tam už na nás čakali dopravní policajti a pýtali si cca 7 eur za odstránenie papuče. S radosťou som vytiahol z peňaženky 200 EGP (ekvivalent k siedmym eurám) a s úsmevom na tvári som sa pozeral ako mi dávajú dole papuču. Ahmedovi som sa snažil poďakovať nejakým tých „cashom", ale na moje prekvapenie nemal záujem. Iba ma požiadal, aby som si uložil jeho číslo a v prípade, že budem čokoľvek potrebovať, nech mu zavolám. Medzi riadkami spomenul, že chodí tancovať do miestnej diskotéky a s úsmevom na tvári mi predviedol niečo ako Jacksonov moonwalk :)
Som rád, že Egypt stále funguje ako veľká rodina a že v takýchto situáciách sa môžete spoľahnúť na pomoc náhodného okoloidúceho. Ahmed Bob, takto verejne ti chcem poďakovať za tvoju pomoc, aj keď viem, že tento článok asi nikdy nebudeš čítať...