reklama

Kahirské dobrodružstvo: Šesťmesačná story

Včera bolo presne 6 mesiacov, čo som odcestoval za prácou a zážitkami do Egypta, krajiny plnej slnka, piesku a bohatej kultúry. Presne toľko som vedel o Egypte, keď som sem prišiel... Ako sa ale zmenil môj pohľad za posledné mesiace?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

V predchádzajúcich článkoch som písal o prvých pocitoch z krajiny a o doprave v Káhire, keďže to je téma sama o sebe. Na začiatku som si dokonca spravil zoznam tém, o ktorých budem blogovať - doprava, náboženstvo, postavenie žien v spoločnosti, maloobchody vs. nákupné centrá, cestovanie v rámci krajiny, 4 spoločenské vrstvy a život v nich a pod. V každej tejto téme je toľko odlišného v porovnaní s tým ako to funguje u nás doma. Po prvých 2-3 mesiacoch som si ale na rozdiely zvykol a všetko sa mi už zdalo normálne. A tak blogovanie išlo bokom...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Myslím, že je ale načase zhrnúť pol posledného pol roka v Káhire a zamerať sa na niektoré zaujímavé zistenia.

Celkový zážitok je veľmi pozitívny, aj keď život Slováka v zahraničí, resp. v Káhire, nie je najľahší. Prvý mesiac, keď som si zvykal na rytmus novej krajiny, hľadal si ubytovanie a zvykal si na novú prácu, bol extra náročný. Schudol som 4 kilá a pribudlo mi minimálne 30 šedivých vlasov :) Potom som si ale zvykol na každodenné adrenalínové prechody cez cestu, tisíce policajtov v uliciach, na žobrákov na každom rohu a aj na malé deti, ktoré sa hrajú s loptou uprostred dvoch trojprúdoviek o 1 hodine ráno. Trvalo nejaký ten čas pokiaľ som si uvedomil, čo znamená žiť v rozvojovej krajine, kde 70% obyvateľov žije pod hranicou chudoby (cca 1 dolár na deň). V krajine, kde nie sú hory, jazerá a ani štyri ročné obdobia. Ani jedna kvapka dažďa nepadla za posledného pol roka na suchú Káhirskú zem. Nebol ani jeden deň, kedy by teplota klesla pod 25-30 stupňov. Úplný prírodný opak toho čo máme doma... Človek si v takejto krajine uvedomí ako veľmi si váži hory, dážď, sneh, jazerá a pitnú vodu z vodovodu. Naučil som sa, čo to znamená byť náboženskou minoritou. V krajine, kde je 90% Moslimov sa Kresťania stretávajú vo svojich komunitách. Až tu som si uvedomil, ako viera dokáže spájať ľudí a robiť ich šťastnejšími, kdekoľvek vo svete sa nachádzate.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A, B, C, D - to tu je nepísaný spôsob delenia ľudí do spoločenských vrstiev. Sú to paralelné svety, ktoré na seba príliš nenarážajú; 4 uzavreté kruhy, medzi ktorými sa preskakuje len veľmi ťažko. „A class" sa vozí v Mercedesoch a vlastní pozemky, „B class" je taká naša stredná vrstva. „C class" a „D class" je chudoba... Nenávidím keď sa delia ľudia na do spoločenských vrstiev a zvlášt to, keď sa na základe nich škatuľkuje. A to sa tu presne deje. Napríklad v systéme univerzitného vzdelávania: Ak vyštudujete štátnu univerzitu, tak to s ňou ďaleko nedotiahnete. Stovky taxikárov má univerzitné vzdelanie, bohužiaľ však veľmi nekvalitné - je zadarmo. Naopak, súkromné univerzity majú dobré meno. Zaplatíte za ne síce "majland", ale máte istú prácu v medzinárodnej spoločnosti a dobrý plat.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veľa ľudí sa ma pýta, či je Káhira bezpečné mesto. Poviem vám, cítim sa tu bezpečnejšie ako doma :) Neviem čim to presne je, ale nebojím sa nechať nezamknutý byt alebo kráčať o 2 v noci tmavou uličkou. Možno náboženstvo, možno stovky policajtov na každom rohu alebo tisíce ľudí (potenciálnych svedkov) v uliciach o akomkoľvek čase. Som ale chlap, pre ženy je to troška iný prípad. Sexuálny harasment je tu na dennom poriadku. Najlepšie je keď nerozumiete a/alebo nereagujete na rôzne slovné narážky, ktoré sa v preplnených uličkách na vás valia z každého rohu. Násilného telesného kontaktu sa ale obávať nemusíte, ide hlavne o slovné narážky. A ak použijem systém škatuľkovania, tak v spoločnosti „Áčok" a „Béčok" vám nič takéto nehrozí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kde je voda, tam je život. Mestá, dedinky a turistické centrá situované popri Níle a Stredozemnom, prípadne Červenom mori sú len toho dôkazom. Všade inde je totiž púšť. Za posledných 6 mesiacov som navštívil Dahab a 2-krát Ras Sidr (rezorty pri Červenom mori), Marinu (rezort pri stredozemnom mori), Alexandriu a rôzne historické miesta v Káhire a jej okolí. Dahab je naozaj čarovné miesto, raj pre potápanie a relax. Ras Sidr si zasa užijú kitesurferi a severné pobrežie (Marinu) tí, ktorý milujú bielu piesočnú pláž a azúrové more. Každý si tu nájde to svoje. Cestovať sa tu dá donekonečna, ešte stále mám na pláne navštíviť oázu v púšti a vyskúšať sandboarding (boardovanie na piesku), preskúmať faraonické miesta v Luxore a Aswane, vyšliapať si Mojžišovu horu na Sinajskom poloostrove a po zídení zakotviť v najstaršom kresťanskom kláštore s ohnivým stromom uprostred - St. Catherine. Veru, už sa teším na ďalšie cestovateľské dobrodružstvá.

Pamätáte si ešte časy, keď Slovensko „fičalo" na maloobchodoch? Ja si stále pamätám ako som kupoval čerstvý chleba v pivničných priestoroch susedného paneláku. A teraz to tu mám zasa. Malé obchodíky, potraviny, kaderníctva a cukrárne dotvárajú rodinnú atmosféru Egypta. Tá je tu oveľa viac vidieť ako u nás na Slovensku. Ľudia sú veľmi priateľskí a nápomocní. Nestihli si ešte vybudovať chladné múry osobnosti, za ktoré si nikoho nepustia.

Občas mi chýba domov, hlavne naše podnebie, čerstvý vzduch a slovenská príroda. Viem, že raz sa na Slovensko vrátim a budem si viac vážiť a užívať veci, ktoré tu nemám. Ale dovtedy urobím ešte veľa krokov po Egyptskom piesku...

Lukáš Jakubička

Lukáš Jakubička

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som ambiciózny mladý muž. Vyštudoval som Žilinskú univerzitu v Žiline. Už počas školy som začal pracovať v neziskovom sektore, kde som zotrval šesť rokov. Následne som rozbiehal projekt návratu talentovaných Slovákov naspäť na Slovensko. Jeden rok som pracoval a žil v Káhire a Arabskú jar som zažil na vlastnej koži. Momentálne som naspäť na Slovensku. Žijem v Bratislave a robím to, čo ma baví. Zaujímam sa o rozvoj ľudského potenciálu, spoločnosti a o nové technológie. Spolieham sa na zdravý sedliacky rozum a verím v silu jednotlivca. Rád športujem, cestujem a čítam literatúru na rozvoj osobnosti. Zoznam autorových rubrík:  CestovanieMyslienky

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu